Komora reštaurátorov v Slovenskej republike rozvíja svoju činnosť už desiaty rok. Vznikla vo verejnom záujme dňa 1. septembra 1994 na základe zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1994.

Pre lepšie pochopenie situácie a naliehavosti vzniku Komory reštaurátorov je potrebné vrátiť sa k legislatívnemu stavu a ním spôsobenej kríze v oblasti reštaurovania na Slovensku po r. 1970, ktoré trvali takmer dvadsať rokov. Tiež treba načrtnúť stručný historický vývoj v oblasti reštaurovania po roku 1989, ktorý už priamo predchádzal jej vzniku a pripravil podmienky na jej založenie.

Napriek nezastupiteľnosti a významu reštaurovania v rámci ochrany kultúrneho dedičstva bolo postavenie reštaurátorov i samotného reštaurovania v kontexte pamiatkovej ochrany v 70. a 80. rokoch 20. storočia na Slovensku maximálne nepriaznivé. V rámci bývalej Československej republiky bol od roku 1973 výkon reštaurátorskej činnosti ako slobodného povolania na Slovensku Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky zastavený a zakázaný. Toto rozhodnutie malo výlučne politické pozadie. Reštaurátorskú prax bolo možné ďalej vykonávať len v rámci zamestnaneckého pomeru v múzeách a galériách. Tým sa reštaurovanie na Slovensku dostalo do kurióznej situácie o to viac, lebo na území Čiech a Moravy k takýmto zákazom nedošlo. Situácia mala výrazné škodlivé dôsledky na kontinuálny vývoj vo všetkých oblastiach reštaurátorskej činnosti na Slovensku. Týmto zákazom bola najviac postihnutá stredná a mladá nastupujúca generácia reštaurátorov, lebo pre nich neboli vytvorené adekvátne podmienky pre prax ani v rámci inštitucionalizovaného reštaurovania. Snáď až na malú výnimku, akou bola Slovenská národná galéria, ktorá už mala vybudovaný kvalitný reštaurátorský ateliér.

Navyše od druhej polovice sedemdesiatych rokov túto situáciu traumatizoval fakt pozvania určitej časti poľských reštaurátorov zo štátnej inštitúcie PKZ (Pracownie konzerwacii zabytkow) slovenskými politickými orgánmi a pamiatkovou administratívou na Slovensko. Absurdne nimi chceli riešiť medzeru v oblasti reštaurovania hlavne v oblasti architektúry, ktorá vznikla z tohoto účelového politického rozhodnutia zhora. Činnosť pracovníkov PKZ pretrvala na Slovensku do konca osemdesiatych rokov, teda viac ako jedno desaťročie. Ich pôsobenie v oblasti reštaurovania architektúry a s tým súvisiacej výtvarnej výzdoby (nástenné maľby a pod.) sledovalo viac podnikateľské a ekonomické zámery. Z hľadiska odborného prínosu bola ich metodika a výsledky reštaurovania viac než diskutabilné.

Týmto rozhodnutím sa na dlhé obdobie stratil priestor pre prácu, odborný rozvoj a rast slovenských reštaurátorov. Pre reštaurátorov v tomto období bolo však dôležité, že ostali súčasťou vtedajšieho Zväzu slovenských výtvarných umelcov.

Koncom osemdesiatych rokov začínajú vznikať dve navzájom nesúvisiace aktivity reštaurátorov. Jedna, ktorá bola pri Zväze slovenských výtvarných umelcov (ďalej len ZSVU) a hľadala návrat ku oficiálnemu znovukonštituovaniu spoločenského postavenia reštaurátora a reštaurátorskej činnosti. Bola zastúpená hlavne strednou generáciou. Druhá, ktorá sa aktivizovala z mladých reštaurátorov pri Slovenskom fonde výtvarných umení, organizovala stretnutia reštaurátorov spojené s prednáškovým cyklom z rôznych oblastí pamiatkovej obnovy. Prednášky sa konali v priestoroch ZSVU v budove Umeleckej besedy v Bratislave. Išlo im o vytvorenie náhradnej profesionálnej platformy pre odborný rast a informovanosť reštaurátorov a udržanie kontinuity vývoja profesie.

Dlhoročná absencia prirodzeného a plynulého vývoja v oblasti reštaurovania bola po zmene politického systému na jeseň 1989 silným akcelerátorom ďalšieho vývoja. Po dlhých rokoch profesijného potlačovania si reštaurátori uvedomovali potrebu a nutnosť rozhodovať o sebe a za seba bez sprostredkovateľských článkov. Už začiatkom roka 1990 si založili stavovskú organizáciu Obec reštaurátorov Slovenska. Obec ako jedno z prvých vzniknutých umeleckých združení na Slovensku sa stala zakladajúcim členom vznikajúcej Slovenskej výtvarnej únie. Vznik obce ako stavovskej organizácie reštaurátorov vzali na vedomie pamiatkové orgány i Ministerstvo kultúry. Avšak eufória z dosiahnutého cieľa rýchlo opadla. Vytriezvenie nastalo, keď sme zistili, že v rámci partnerského profesionálneho vzťahu medzi vtedajším Pamiatkovým ústavom a Ministerstvom kultúry nie sme vôbec akceptovaní. Z tejto situácie vyplynulo jediné možné riešenie a to snaha o konštituovanie komory zo zákona.

Pri hľadaní administratívnej a legislatívnej cesty k cieľu založiť komoru nám pomohli skúsenosti architektov na Slovensku, ktorí už mali v tom čase svoju komoru konštituovanú. Snáď najdôležitejšou pomocou z ich skúseností bola pre nás informácia, že návrh zákona musí byť poslaneckým návrhom bez vstupu alebo zásahu ministerstva.

Pri formulovaní vlastných odborných podkladov návrhu zákona sme sa oboznámili aj s nemeckými vzormi zákonov a kódexov ich profesných organizácií a tiež s prípravnými materiálmi českých kolegov*. Samotné znenie návrhu sme formulovali tak, aby vychádzalo z našej konkrétnej situácie a potrieb reštaurovania na Slovensku. Bola to náročná práca. Vyžadovala kompletnú prípravu všetkých materiálov, spoluprácu s legislatívcom, politické lobovanie v parlamente a iné ďalšie potrebné kroky. Dôležité boli aj okolnosti a vhodná politická klíma v tom období. Tá ale v roku 1994, kedy Komora reštaurátorov vznikla, bola.

Za relatívne krátke obdobie existencie Komora reštaurátorov na Slovensku prešla významným vývojom. Vnútornú štruktúru činnosti komory tvoria a určujú Základné dokumenty Komory reštaurátorov, ktoré boli odsúhlasené členskou základňou. Obsahujú všetky potrebné zložky jednotlivých komorových orgánov, fungujúcich na štandartných demokratických princípoch. Komora od vlastného sebauvedomenia a presadzovania sa v kultúrnom a spoločenskom priestore sa postupne stala neoddeliteľnou a akceptovanou súčasťou inštitúcií v oblasti pamiatkovej starostlivosti na Slovensku. Registruje svojich členov, háji a vytvára podmienky pre ich prax i odborný rast a vývoj, sleduje ich profesionálnu činnosť.

Komora reštaurátorov je najvyššním odborným garantom kvality reštaurovania na Slovensku. Jej vnútorný orgán skúšobný senát prideľuje osvedčenia podľa jednotlivých špecializácií, preberá zodpovednosť a ručí za kvalitu činnosti a výkonu svojich členov.

Komora pracuje aj smerom navonok. Spolupracuje s Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky, s Ministerstvom kultúry a s ďalšími odbornými inštitúciami. Členovia komory pracujú a vyvíjajú činnosť v rôznych komisiách a orgánoch už spomenutých i ďalších inštitúcií napr. účasťou a členstvom v skúšobných komisiách pri bakalárskych a magisterských skúškach na katedre reštaurovania Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, s ktorou komora iniciovala užšiu spoluprácu i pri vydávaní licencií Ministerstvom kultúry špecialistom na vykonávanie umelecko-historických, architektonicko-historických a archeologických výskumov.

Významným momentom postavenia a činnosti v tomto smere je rešpektovanie a prizvanie komory na pripomienkovania návrhu Vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu. Najmä jeho častí, ktoré upravujú podrobnosti o reštaurátorskej dokumentácii.

V rámci vnútorného života komora doteraz uskutočnila 4 semináre pre svojich členov i odbornú verejnosť. Uskutočnili sa na jeseň v rokoch 2001, 2002, 2003 a 2004. Na podujatiach odznelo vyše 40 prednášok z rôznych oblastí reštaurovania, technológie a metodiky. Odzneli aj prednášky z najnovších poznatkov pomocných vedných oblastí. S potešením môžeme konštatovať, že v tomto roku sa na seminári zúčastnili so svojimi prednáškami i reštaurátori z Maďarskej a Českej republiky, dokonca aj z Belgicka. Komora vydala prvý Zborník prednášok z nultého (2001) a prvého seminára (2002), druhý zborník z druhého seminára v roku 2003 a plánuje ich naďalej pravidelne organizovať. Budúci rok sa IV. seminár uskutoční v mesiaci september v Bardejove.

Prípravou a realizáciou výstav z oblasti reštaurovania sa komora stará o "zviditeľňovanie", spoznávanie a približovanie práce reštaurátora odbornej i laickej verejnosti. V roku 2000 na pôde Galérie mesta Bratislavy usporiadala výstavu svojich členov pod názvom Umenie reštaurovania. K výstave vydala rozsiahly a bohato ilustrovaný odborný katalóg.

Ďalšou vonkajšou aktivitou je snaha predstavenstva Komory nadviazať partnerské vzťahy s reštaurátorskými organizáciami v susedných krajinách. Prvé stretnutia sa uskutočnili s predstaviteľmi Spolku maďarských reštaurátorov v decembri 2001 v Budapešti a v októbri 2002 v Bratislave. Vzájomnú dohodu o spolupráci sme podpísali 25. 10. 2002 v Bratislave. Od novembra 2002 sa začína vyvíjať aj spolupráca s Asociáciou českých reštaurátorov, ktorí sa znovu vrátili k snahám založiť komoru v Českej republike. Na stretnutí v Prahe v novembri 2002 sme im odovzdali informácie z viac ako osemročných skúseností činnosti našej komory. Zároveň sme na požiadanie predsedu vedenia Spolku maďarských reštaurátorov p. Miklósa Szentkirályiho odovzdali pozdrav i vaše materiály - katalógy predstaviteľom vedenia Asociácie českých reštaurátorov. Zatiaľ len v polohe osobných stretnutí sa členovia predstavenstva komory začiatkom roku 2002 stretli aj s poľskými reštaurátormi v Krakove. Oboznámili sme sa s ich činnosťou a spôsobom organizovania reštaurátorov v Poľsku.

V rámci rozbiehajúcej sa európskej spolupráce sa členovia komory spolu so zástupcami Ústavu merania Slovenskej akadémie vied v roku 2002 zapojili aj do programu európskej únie COST - G 8 s centrom v Bruseli. Program sa orientuje na nedeštruktívne metódy výskumu výtvarných diel a muzeálnych predmetov a je zameraný na medziodborovú spoluprácu a aplikovanie najnovších vedeckých poznatkov v reštaurátorskej a konzervátorskej praxi.

Dôležitou činnosťou komory je stretávanie sa a výmena informácií s ďalšími komorami pôsobiacimi v Slovenskej republike.

Veľmi významnou a náročnou činnosťou komory v blízkej budúcnosti bude otázka existencie ochrany, kooperácie a rozsahu a formy otvorenia sa "reštaurátorskému trhu" v rámci blížiaceho sa vstupu do Európskej únie. Aj z tohoto hľadiska Komora reštaurátorov na Slovensku podporuje záujem o vznik reštaurátorských komôr v štátoch chystajúcich sa na vstup do EÚ.

V tejto súvislosti musím spomenúť situáciu, ktorá nastala v auguste 2003, keď vláda Slovenskej republiky spochybnila existenciu všetkých komôr, pôsobiacich na Slovensku. Bez rozdielu boli všetky komory obvinené z korporativizmu. Nezmyselnosť tohoto rozhodnutia tzv. "od stola" bola neskôr po silných protestoch všetkých komôr vládou mierne korigovaná. Tie typy komôr, ktoré bežne fungujú v Európe boli vládou uznané, ostatné, novovzniknuté komory ostali v polohe spochybnenia a ohrozenia ich ďalšej existencie so zámerom ich transformácie na občianske združenia. Tento proces zápasu, ktorý sa bohužiaľ týkal aj našej Komory reštaurátorov nie je doteraz ukončený. Je pre nás nádejou, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky je na strane zachovania Komory reštaurátorov. V roku 2005 bude Slovenská republika predsedať Európskej iniciatíve a Ministerstvo kultúry zaradilo ako jeden z bodov iniciácie zmien legislatívy v EU vznik profesných reštaurátorských komôr vo všetkých krajinách EU. Ministerstvo sa tak rozhodlo po dobrej skúsenosti s funkčnosťou Komory reštaurátorov, z dôvodu systémovej opodstatnenosti takéhoto riešenia. Predstavenstvo podniká na obhajobu opodstatnenosti Komory reštaurátorov všetky možné a dostupné kroky. Obrátilo sa s prosbou o pomoc a podporu na svoje partnerské organizácie v zahraničí. Pri tejto príležitosti mi dovoľte verejne poďakovať pánom Bónovi Istvánovi a Szentkirályi Miklósovi za ich profesionálny a ľudský postoj i za pomoc a podporné stanoviská na obranu našej komory, ktoré poslali Ministerstvu kultúry SR. Chceme im poďakovať aj za iniciatívu keď prostredníctvom ECCO a ENCoRE informovali členské reštaurátorské organizácie o vzniknutej situácii na obranu Komory reštaurátorov na Slovensku, z ktorých niekoľké poslali podporné stanoviská.

Tento rok sme absolvovali stretnutia so zástupcami E.C.C.O., ktoré predchádzali odoslaniu našej prihlášky do tejto organizácie. Dúfame, že zasadnutie predstaventva E.C.C.O. v marci 2005 definitívne odsúhlasí naše členstvo v E.C.C.O.

Toto je stručné zmapovanie najvýznamnejších faktov, aktivít, udalostí, ktorými prešlo slovenské reštaurovanie za posledných tridsať rokov a zároveň takmer desaťročnej existencie Komory reštaurátorov. Napriek krátkosti času jej trvania, nepriazni, zápasom Komora už dosiahla výsledky, ktoré sa jednoznačne pozitívne odzrkadlili v tejto oblasti ochrany národného kultúrneho dedičstva a v kultúrnom živote na Slovensku. Potvrdili a čoraz viac potvrdzujú jej celospoločenský význam a zmysel a aj význam a zmysel v živote samotnej reštaurátorskej obce.

Na záver mi dovoľte, aby som Vám v mene Komory reštaurátorov na Slovensku i v mene svojom poprial veľa úspechov vo vašej práci a vyjadril radosť z našej rozvíjajúcej sa spolupráce.

Jozef Dorica, predseda predstavenstva Komory reštaurátorov, December 2004

Pozn.:* Snahu o založenie komory vyvíjali v tom čase paralerne aj reštaurátori v Českej republike, avšak bez úspechu.