Archívny výskum definoval tento objekt ako fontánu, ktorá osviežovala pútnikov prichá­dzajúcich do Šaštína, tento verejnosti neznámy účel však už niekoľko desaťročí Trojičný stĺp neplnil pre svoj zlý technický stav. Reštaurovanie malo za cieľ doskú­mať súvislosti a obnoviť funkciu predpokladanej fon­tány.

V roku 2014 bol realizovaný komplexný reštau­rátorský výskum objektu.

Pretrvávajúce degradačné vplyvy biologických, fyzikál­nych a antropogénnych poškodení sa prejavili v silnom znečistení kameňa, absencii tvarovej modelácie hmoty pravej ruky Boha Otca, prstov Krista, ktorému tiež chý­bala zadná časť hlavy, a úbytkoch na profilových čas­tiach architektúry. Absencia kovovej svätožiare Krista, vážne statické poškodenie nosnej konštrukcie Ducha Svätého v súčte s celoplošným zvetraním a predpo­kladom nálezu prameňa vody vo vnútri architektúry definoval nálezový stav, ktorý si vyžadoval nielen kon­zervačný zásah, ale i špecifický reštaurátorský prístup, ktorý mal za cieľ prinavrátiť v archívoch spomínanú pô­vodnú funkciu fontány pre pútnikov.

Počas demontáže kamenného pod­stavca sa odkryli dve časové schránky (obe pochádzajú z obdobia vzniku stĺpu) so štrnástimi mincami a me­denou nápisovou tabuľkou s rytým písmom. Jej obsah nám doplnil vzácne informácie o vzniku diela. Na ta­buľke sa uvádza, že v roku 1820, dňa 27. novembra, za farára a dekana Dizmasa Beňackého, pod dohľadom Antona Biehaleka, vykonávateľa testamentu spolu s Jozefom Eördegim, prísažným a Leopoldom Bockom, obchodníkom, potomstvu mincu (ako) svedka času dali vložiť kapláni šaštínskeho farára Anton Nalla, Šte­fan Nemečkaj, Ignác Richter a Ján Krajčírovič. Postavil Jozef Habenicht, trnavský kamenár. Zaznamenal rytec Leopold Schmalhofer, riaditeľ (oddelenia) maľby Ci­sárskej manufaktúry na majoliku v Holíči (bol autorom vedút Holíča).

Viac informácií nájdete tu.