Občianska iniciatíva „Otvorená Kultúra!“ medializovala, že vytvorila akčný dokument s desiatkami konkrétnych opatrení, ktoré pomôžu znova oživiť kultúru na Slovensku. Tento dokument nazvala „Plán obnovy a odolnosti kultúry“ (POOK). Po podrobnom preštudovaní POOK sme dospeli k záveru, že je potrebné podať k jeho obsahu pripomienky. Dnes sme podali 4 pripomienky, ktorých znenie si môžete prečítať nižšie.
Časť POOK: NÁVRHY KROKOV OBNOVY
- Ekonomicko-právny audit a odstúpenie od sporných zmlúv – strana 17
Zámer: Ekonomicko-právny audit zmlúv uzavretých v období rokov 2024 – 2027 a pozastavenie sporných zmlúv a interných aktov
Časový rámec: Začiatok realizácie: do 100 dní, realizácia opatrení v čo najkratšom možnom termíne podľa výsledkov auditu
Opatrenia:
5-1 Vykonať hĺbkovú analýzu aktuálnej finančnej situácie a ekonomicko-právny audit existujúcich zmlúv s cieľom odhaliť a eliminovať neefektívne čerpanie verejných (národných i európskych) zdrojov, najmä v rámci obnovy pamiatok v správe štátu.
5-2 Preveriť zmysel a efektívnosť novozaložených organizácií (v rokoch 2024 – 2027), ako sú Správa rezortných zariadení alebo Múzeum národného obrodenia.
5-3 Posúdiť legislatívne možnosti na ukončenie nevýhodných kontraktov.
5-4 Pozastaviť sporné interné akty a zriadiť dočasné regionálne metodické body (západ, stred, východ), napríklad v spolupráci s SK8 na pomoc múzeám a galériám pri úprave zmlúv.
5-5 Systematicky monitorovať stav investičných projektov a pripraviť legislatívne zásahy umožňujúce modifikáciu zoznamu obnovy pamiatok aj o objekty NKP v správe iných zriaďovateľov.
Kontext: Kultúrne inštitúcie v gescii MK SR čelia v dôsledku chaotického riadenia a zavedenia škodlivých riadiacich aktov ekonomickej devastácii a tlaku, ktorý ich privádza na hranicu funkčnosti. Popri drastickej konsolidácii dochádza k neúčelnému nakladaniu s verejnými prostriedkami, podozreniam z korupcie pri zákazkách, zamestnávaniu nepotrebných pracovníkov a externistov a nejasnému čerpaniu 157,9 milióna eur z Programu Slovensko na obnovu NKP. Chýbajúci prehľad o stave projektov a platnosti zmlúv v Centrálnom registri zmlúv (CRZ) prehlbuje podozrenia z netransparentného hospodárenia rezortu.
Naša pripomienka
S textom kroku číslo 5 na strane 17 v zásade súhlasíme s tým, že navrhujeme nasledovné:
- v časti „Zámer“ číslo „2024“ nahradiť číslom „2022“.
Odôvodnenie:
Vzhľadom aj na nedávnu Správu o výsledku kontroly zverejnenú Najvyšším kontrolným úradom SR ( ďalej len „NKÚ“) pod č. KA-021/2025/1090 z 27. februára 2026 navrhujeme rozšíriť rozsah ekonomicko-právneho auditu zmlúv aj na obdobie rokov 2022 a 2023. V predmetnej správe o výsledku kontroly NKÚ uviedol závažné pochybenia u oboch ním kontrolovaných subjektov z rezortu kultúry SNG a SNM v kontrolovanom období rokov od 2022 do 2024. V rámci kontroly zistil závažné pochybenia aj v súvislosti s uzatváraním zmlúv zo strany týchto dvoch subjektov (neoprávnené uzatváranie zmlúv v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní priamym zadaním zákazky, uzatváranie dodatkov k zmluvám bez právneho titulu, vyplácanie preddavkov bez právneho titulu a atď.). Cieľom dokumentu by malo byť identifikovať dlhodobé problémy v rezorte kultúry (nielen problémy aktuálneho obdobia) a navrhnúť odstránenie ideálne všetkých opakovaných chýb z minulosti v rezorte kultúry. Dlhodobým problémom rezortu kultúry (nielen aktuálneho obdobia) vrátane oblasti starostlivosti o národné kultúrne pamiatky (NKP), je aj rozsiahly výskyt prípadov nedodržiavania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, nedodržiavania právoplatných rozhodnutí súdov vrátane nálezov Ústavného súdu SR, značný výskyt konfliktov záujmov u zamestnancov organizácií pôsobiacich v rezorte kultúry, čo sa dlhodobo negatívne odráža aj na uzatváraných zmluvách v rezorte kultúry nielen v aktuálnom období. Skutočnosť, že ide o dlhodobý problém potvrdzujú nielen medializované informácie o prípadoch spred roka 2024, ale vždy aj výsledky kontrol NKÚ, ktorý však pre svoju preťaženosť kontroluje v rezorte kultúry len sporadicky (raz za niekoľko rokov) a len zanedbateľné promile z množstva vrcholných organizácií v rezorte kultúry. Ako dôkaz môžeme poukázať napríklad aj na záverečnú správu NKÚ „Záchrana a obnova národných kultúrnych pamiatok“ z roku 2019. V tejto správe NKÚ v rámci výsledkov kontroly uviedol napríklad, citujeme: „proces hodnotenia, výberu a schvaľovania žiadostí o poskytnutie dotácie rámci programu Obnovme si svoj dom vykazoval nedostatočnú mieru transparentnosti, nediskriminácie a zneužitia členstva v komisii.“ alebo „evidencia čerpania dotácií a vedenia pohľadávok z poskytnutých dotácií v rámci programu Obnovme si svoj dom bola nedostatočná, ministerstvo pohľadávky nevymáhalo a neuplatňovalo zmluvné sankcie.“.
- Opatrenie 5.5 je naformulované príliš všeobecne. Navrhujeme rozšíriť jeho charakteristiku o to, čo všetko má obsahovať navrhovaný zoznam, kto ho bude vytvárať, aktualizovať a meniť, na základe akých kritérií, akým postupom a kým sa bude splnenie kritérií preukazovať pre účely zápisov alebo výmazov v zozname.
Odôvodnenie:
Dlhodobo Pamiatkový úrad SR vytvára zoznam nehnuteľných NKP s prioritou ochrany a obnovy, a to predovšetkým na účely štátnych dotácií poskytovaných Ministerstvom kultúry SR v rámci dotačného programu „Obnovme si svoj dom“. Problémom vytvárania tohto zoznamu vždy bolo, že sa nikdy nezverejnili konkrétne kritériá pre zaraďovanie a vyraďovanie nehnuteľných NKP v tomto zozname, nikdy sa verejnosti nezverejnili informácie, ktoré z týchto kritérií pri tej-ktorej NKP zaradenej do zoznamu boli preukázané a kedy, kto a akým spôsobom overil ich splnenie (preukázanie). Nikdy sa ani nezverejnilo, či aj vlastník alebo správca má právo podať žiadosť o zaradenie svojej NKP do tohto zoznamu a nikdy sa nezverejnili pravidlá akým spôsobom a kto bude vybavovať takéto prípadné žiadosti vlastníkov alebo správcov. V dôsledku toho tento zoznam nikdy nemal ani len náznak transparentnosti a objektívnosti, a preto kritika mnohých vlastníkov, že ich nehnuteľné NKP nie sú zaradené v tomto zozname, sú iba toho logickým vyústením. Domnievame sa, že aj široká verejnosť (daňoví poplatníci) by mali vedieť prečo sa zo štátnych prostriedkov do niektorých nehnuteľných NKP na základe ich zápisu do zoznamu investuje a prečo sa do niektorých nebude investovať, pretože nedošlo k ich zápisu do zoznamu alebo došlo k ich výmazu zo zoznamu.
- Posilnenie ochrany a obnovy pamiatok – strana 27 a 28
Zámer: Posilnenie Pamiatkového úradu SR nad úroveň nevyhnutnú pre výkon úradných činností
Časový rámec: Začiatok realizácie: do 1 roka s presahom do celého volebného obdobia
Opatrenia
14-1 Posilniť odbornú expertízu PÚ SR nad úroveň jeho úradného poslania a stabilizovať financovanie úradu. Predovšetkým nastaviť intenzívnejšiu spoluprácu s akademickým prostredím a podporiť odborné činnosti (vedeckovýskumná činnosť, publikačná činnosť, vzdelávanie, popularizácia a kontakt s verejnosťou, spolupráca s akademickým prostredím, správa archívu).
14-2 Zrýchliť a stransparentniť procesy na pamiatkových úradoch. Posilniť ich kapacity a kompetencie s cieľom zvýšenia právnej istoty žiadateľov pri vydávaní jasných pokynov a záväzných stanovísk od PÚ SR.
14-3 Zaviesť systém kategorizácie pamiatkového fondu podľa stupňa kultúrnej významnosti a naviazať naň stupne náročnosti pamiatkovej obnovy. Na základe odporúčaní PÚ SR a MK SR je potrebné definovať kvalitatívne kritériá, pomocou ktorých sa bude určovať stupeň kultúrnej významnosti každej NKP. Pri kategorizácii možno aplikovať rôzne klasifikačné kritériá, ako sú napr. kultúrna významnosť, priorita obnovy a pod.
14-4 Posilniť komunikáciu s verejnosťou o poslaní a úlohách PÚ SR.
Kontext: Personálne oslabený Pamiatkový úrad SR čelí kolízii odborných a úradníckych činností. PÚ SR je dlhodobo personálne poddimenzovaným pracoviskom, pričom spracováva vysoko odbornú špecifickú agendu. Tejto práci sa však zamestnanectvo PÚ SR nedokáže venovať v potrebnom rozsahu z dôvodu narastajúcich povinností spojených s účasťou v úradných konaniach a pod. Paralýza pamiatkovej obnovy. Administratívne prekážky, politické ovplyvňovanie a absencia systematického prístupu spôsobujú, že pamiatkový dlh na národných kultúrnych pamiatkach (NKP) dosahuje odhadom 5,4 miliardy € (stav z roku 2020). V dotačnom programe Obnovme si svoj dom, ktorý vyhlasuje každoročne priamo ministerstvo kultúry, sa už vtedy nedostatočný ročný rozpočet vo výške cca 15 miliónov € pred rokom 2023 znížil v rokoch 2024 a 2025 na 9 miliónov €. Zjednodušene by sa dalo povedať, že vynulovanie investičného dlhu na pamiatkach by týmto tempom trvalo približne ďalších 500 rokov (ak nezapočítame priame ad hoc dotácie, ktoré sú závislé od politickej svojvôle). Pokiaľ to Slovensko ako krajina myslí so svojimi NKP vážne, je potrebná hĺbková zmena prístupu, a to ako po procesnej, tak po rozpočtovej stránke.
Naša pripomienka:
Navrhujeme celý krok obnovy č. 14 vypustiť alebo kompletne prepracovať spôsobom, aby v ňom navrhované opatrenia skutočne sledovali verejný záujem na čo najlepšej ochrane a starostlivosti o národné kultúrne pamiatky a súčasne rešpektovali Ústavu a zákony SR, právne akty EÚ a nález Ústavného súdu SR z 19.9. 2018 pod sp. zn. PL. ÚS 12/2016.
Odôvodnenie:
Nadpis kroku obnovy č. 14 uvádza „posilnenie ochrany a obnovy pamiatok“, čo je nepochybne verejným záujmom. Avšak obsahuje výlučne myšlienky a predstavy o vytvorení subjektu s dominantným postavením a vytvorenia systémového konfliktu záujmu v oblasti ochrany pamiatkového fondu, ktorý nemá obdobu v žiadnej inej oblasti nielen v SR, ale ani v zahraničí a ktorý nepripúšťa Ústava SR, právne záväzné záväzky SR v EÚ a ani nález Ústavného súdu SR z 19.9. 2018 pod sp.zn. PL. ÚS 12/2016, čo už verejným záujmom rozhodne nie je.
V rámci navrhovaných opatrení sa navrhuje, aby Pamiatkový úrad SR zostal orgánom štátnej správy ako doteraz (pozn. mal by naďalej vykonávať „úradnícku činnosť“ ako uvádzajú autori textu). To znamená, že Pamiatkový úrad SR by mal v oblasti pamiatkového fondu naďalej vykonávať mocenské oprávnenia štátu, t.j. rozhodovať o vyhlasovaní národných kultúrnych pamiatok a prostredníctvom jemu podriadených krajských pamiatkových úradov naďalej rozhodovať akým spôsobom sa zreštaurujú alebo obnovia národné kultúrne pamiatky, ako sa budú vykonávať štátne pamiatkové dohľady nad ich stavom a ako sa budú sankcionovať páchatelia správnych deliktov na úseku ochrany pamiatkového fondu a pod.
Okrem toho sa však navrhuje, aby bol aj akousi obdobou vysokej školy v oblasti ochrany pamiatkového fondu. V opatrení 14.1 sa navrhuje, aby vykonával ,citujeme „vzdelávanie, publikačnú činnosť a vedeckovýskumnú činnosť“, čo sú všade na svete základné a hlavné úlohy vysokých škôl. V časti „Kontext“ sa uvádza aj nasledovné: „posilniť odbornú expertízu PÚ SR nad úroveň jeho úradného poslania….“, čo by malo evokovať, že by mal robiť aj znalecké posudky, odborné vyjadrenia a stanoviská, čo je predmetom znaleckej činnosti a býva aj vedľajšou činnosťou vysokých škôl.
V tejto istej časti sa nachádza aj akási kritika, že “.: „…. zamestnanectvo PÚ SR nedokáže venovať v potrebnom rozsahu z dôvodu narastajúcich povinností spojených s účasťou v úradných konaniach. Paralýza pamiatkovej obnovy.“ Z týchto slov sa javí, že podľa autorov tohto textu by mal ešte aj vykonávať „pamiatkovú obnovu“. Pojem „pamiatková obnova“ sa síce nikdy nepoužíval v legislatíve, ale niektorí súčasní alebo v minulosti pôsobiaci zamestnanci orgánov štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu týmto pojmom v hovorovej reči vyjadrujú vykonávanie „reštaurovania“ alebo „obnovy“ národných kultúrnych pamiatok. Vychádzajúc z tejto skutočnosti sa vlastne navrhuje, aby Pamiatkový úrad SR vykonával aj reštaurovanie a obnovu národných kultúrnych pamiatok. Absolútne nereálnou predstavou by však bolo, že by to pre vlastníkov a správcov niekoľko tisíc národných kultúrnych pamiatok (aj súkromných) mal vykonávať bezodplatne (zadarmo) na náklady štátneho rozpočtu. Tým vyjadrené myšlienky autorov textu logicky smerujú k tomu, aby to Pamiatkový úrad SR vykonával na základe odplatných zmlúv o dielo, čím by však boli naplnené zákonné znaky podnikania podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a bol by de facto podnikateľom so všetkými s tými spojenými podnikateľskými rizikami.
Autori kroku obnovy č. 14 v konečnom dôsledku teda navrhujú, aby Pamiatkový úrad SR financovaný zo štátneho rozpočtu a vykonávajúci svoju činnosť na zodpovednosť štátu bol v oblasti ochrany národných kultúrnych pamiatok 1. vrcholným orgánom štátnej správy s mocenskými oprávneniami štátu, 2. kvázi vysokou školou alebo kvázi znaleckou organizáciou a aj 3. podnikateľom. Športovou terminológiou povedané, aby bol „rozhodcom aj hráčom v jednej osobe“. Napríklad v oblasti reštaurovania si teda sám má „odbornou činnosťou“ navrhnúť ako zreštauruje NKP, v rámci výkonu štátnej správy si tento svoj návrh reštaurovania má schváliť svojím rozhodnutím v správnom konaní, počas realizácie reštaurovania má sám seba kontrolovať v rámci výkonu štátneho pamiatkového dohľadu, či reštauruje v súlade so svojím rozhodnutím a keď náhodou nie, tak sám sebe si má zastaviť reštaurátorské práce. Ak náhodou reštaurovaním spôsobí škodu na NKP, tak si aj sám sebe má uložiť pokutu za spáchaný správny delikt a takáto prípadná škoda má byť vlastníkovi pamiatky (aj súkromnému) nahradená z prostriedkov štátneho rozpočtu, pretože je štátnym orgánom finančne napojeným na prostriedky štátneho rozpočtu. To isté bude platiť aj pri iných škodách, ak nebodaj svojím reštaurovaním spôsobí škodu na zdraví, na inom majetku, ekologické škody a pod.
Takto navrhnutý model Pamiatkového úradu SR považujeme za absurdný z akýchkoľvek hľadísk, nielen z hľadiska právneho a ekonomického.
Namiesto toho odporúčame, aby autori textu v kroku obnovy č. 14 navrhli opatrenia v činnosti Pamiatkového úradu SR, ktoré skutočne pomôžu k posilneniu ochrany národných kultúrnych pamiatok. Ako inšpiráciu navrhujeme prijať opatrenia na zlepšenie kvality výkonu štátnej správy zo strany zamestnancov Pamiatkového úradu SR napríklad v nasledovných oblastiach:
1. vyhlasovanie národných kultúrnych pamiatok a vedenie ústredného zoznamu pamiatkového fondu, aby nedochádzalo k polemike, či niečo je alebo nie je vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku (napr. medializovaný prípad zbúrania meštianskeho domu v centre Trenčína v tomto roku),
2. pravidelné zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov vykonávajúcich štátnu správu a zavedenie účinných nástrojov na ich kontrolu, aby z ich strany nedochádzalo k neodôvodnenému rozdielnemu alebo arbitrárnemu výkonu štátnej správy v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi; pozn. autori textu v kroku obnovy č. 14 sami konštatujú, že je s tým problém a je podľa nich potrebné „zvýšiť právnu istotu žiadateľov pri vydávaní jasných pokynov a záväzných stanovísk od Pamiatkového úradu SR“, avšak na odstránenie tohto problému už nenavrhujú žiadne opatrenie.
- Zriadenie fondu pre kultúrne dedičstvo – strana 50
Zámer: Zriadenie nezávislého fondu pre kultúrne dedičstvo ako systémovej náhrady časti dotačného systému MK SR
Časový rámec: Volebné obdobie
Opatrenia
31-1 Pripraviť zákon o fonde pre kultúrne dedičstvo a predložiť jeho navrhované paragrafové znenie okrem štandardného medzirezortného pripomienkového konania aj odbornej verejnosti. Nový fond sa zaradí k trom existujúcim verejnoprávnym fondom (FPU, AVF a KultMinor). Zohľadniť pri jeho príprave sociálne aspekty, možnosti financovania z ďalších zdrojov, ako aj daňových úľav pre zodpovedných vlastníkov/vlastníčky NKP.
31-2 Skoordinovať tvorbu pravidiel a okruhov podpory nového fondu pre kultúrne dedičstvo s činnosťou ostatných fondov a navrhnúť úpravy ich povinností v tomto kontexte.
31-3 Skoordinovať vznik nového fondu pre kultúrne dedičstvo s presunom dotačných programov z MK SR na verejnoprávne fondy (krok 13).
Kontext: Nesystémové financovanie obnovy pamiatok spravovaných rôznymi vlastníkmi a absencia verejnoprávneho fondu pre kultúrne dedičstvo (ako doplnok k AVF, FPU a KultMinor) v systéme financovania neštátnej kultúry je pociťovaným problém už niekoľko rokov. Program MK SR Obnovme si svoj dom je netransparentný, je v područí politikov, chaoticky ho spravuje ministerstvo a minister/ministerka doň zasahuje právom veta. Vlastníci NKP nemajú systém kompenzácie nákladov.
Naša pripomienka:
Proti návrhu na zriadenie fondu pre kultúrne dedičstvo nemáme výhrady, avšak ho nepovažujeme za návrh, ktorý by spĺňal atribúty „obnovy“ a „odolnosti“ .
Odôvodnenie:
Základným a večným problémom aj v SR je nedostatočné financovanie kultúry zo strany štátu. Kým nedôjde v tomto smere k zlepšeniu, nepomôže obrazne povedané ani vymyslenie guľatého štvorca. Slovenská aplikačná prax opakovane preukázala, že z hľadiska transparentnosti a objektívnosti v poskytovaní štátnych dotácií je úplne jedno, či štátne dotácie prerozdeľuje ústredný orgán štátnej správy (ministerstvo) alebo nejaký štátny účelový fond. V konečnom dôsledku o poskytovaní štátnych dotácií v jednom aj v druhom modeli rozhodujú ľudia, ktorých do funkcie posudzovateľov dosadzujú zase len ľudia. Ak sa medzi týmito ľuďmi naakumuluje väčšina, ktorá sleduje vlastné individuálne záujmy, záujmy svojich blízkych, či spriaznených osôb, svoje spoločné skupinové záujmy alebo svoje postavenie zneužívajú s cieľom poškodzovať niektorých zo žiadateľov, tak prerozdeľovanie štátnych dotácii bude vždy netransparentné a neobjektívne, nech bude model ústredného orgánu štátnej správy alebo model štátneho účelového fondu.
Časť POOK: ZÁSOBNÍK: Návrhy k jednotlivým sektorom kultúry
Z5. Akreditácia umelecko-remeselných profesií pri obnove pamiatok – strana 74
Zámer: Zriadenie špeciálnej autorizácie na realizáciu umelecko-remeselných prác
Časový rámec: Volebné obdobie
Opatrenia: Z5-1 Zriadiť špeciálnu autorizáciu na realizáciu umelecko-remeselných prác. Zoznam môže viesť MK SR alebo PÚ (špecializácie napr. na omietky a štukové prvky, kameň, drevo, kov).
Kontext: Nedostatočné legislatívne rozlíšenie medzi metódami (nákladných) reštaurátorských prác a (menej nákladných) umelecko-remeselných prác vo výkone reštaurovania a obnove pamiatok. Pri obnove pamiatok sa väčšinou vyžaduje používanie tradičných materiálov a technológií, pričom nie každá z týchto oblastí musí byť zastrešená reštaurátorom. Pre obnovy sú dôležité aj také práce, ktoré sú pre pamiatku nevyhnutné, no nemajú povahu reštaurovania. Zákon o Komore reštaurátorov ich vylučuje z procesu starostlivosti o zbierkové predmety. Profesia bola absorbovaná reštaurátorstvom – členstvom komory. Európske štandardy pre tieto povolania sú dostupné (Komora reštaurátorov sa na nich sama odvoláva), bude potrebné to „iba” presnejšie vymedziť v našom ekosystéme odbornej starostlivosti. Preto sa nový systém akreditácie javí ako priechodná cesta.
S ohľadom na znenie 200/1994 Z.z. si situácia si možno vyžiada širšiu transformáciu – zadefinovanie pozície konzervátora a jeho kompetencií.
Odkazy: https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ZZ/1994/200/#paragraf-4.
Naša pripomienka:
Navrhujeme zo zásobníka vypustiť návrh Z5 Akreditácia umelecko-remeselných profesií pri obnove pamiatok.
Odôvodnenie:
Tento návrh opatrenia a predovšetkým jeho pokus zdôvodnenia nemal byť nikdy zverejnený, pretože splieta jablká s hruškami a nemá ani náznak odbornosti nielen po obsahovej stránke, ale ani po výrazovej stránke.
Síce sa ako opatrenie navrhuje akási akreditácia umelecko-remeselných profesií pri obnove pamiatok, avšak v nej absentujú dôvody prečo by mala byť zavedená, aké by mali spĺňať kvalifikačné predpoklady žiadatelia o akreditáciu a v akom procesnom postupe by mala prebiehať. Jediné čo sa v súvislosti s navrhovanou akreditáciu uvádza, že zoznam akreditovaných osôb by mohol viesť Pamiatkový úrad SR alebo Ministerstvo kultúry SR. S ohľadom na návrh na stranách 27 a 28, aby v oblasti pamiatkového fondu vykonával všetko Pamiatkový úrad SR vrátane podnikania v obnove NKP, tento návrh akreditácie profesií pre obnovu NKP nedáva žiadny zmysel a ani logiku. Samozrejme ak pominieme tú možnosť, že by niekto mal záujem podstúpiť akreditáciu zrejme za správny poplatok, aby získal listinu o akreditácii profesie, ktorú nebude môcť vykonávať, ak sa nikdy nestane zamestnancom Pamiatkového úradu SR.
Ako prvé sa však v tejto časti uvádza akási možnosť voľby pri starostlivosti o NKP medzi reštaurátorskými prácami, ktoré sú údajne od reštaurátorov drahé (nákladné) a umelecko-remeselnými prácami, ktoré sú údajne lacné (menej nákladné). Za rozhodujúce kritérium pre voľbu starostlivosti o NKP autori textu považujú výlučne cenu a nie stav NKP, čo je pre nás zarážajúce. Pritom reštaurátorský prístup sa má zvoliť vtedy, ak na zdegradovanej alebo poškodenej NKP sú ešte v nejakom stave zachované pamiatkové hodnoty (t.j. ešte existujú pôvodné autentické časti pamiatky). Cieľom reštaurovania je pomocou vysoko odborných prác a metodicky zvolených postupov ošetriť pamiatku spôsobom, ktorý bude v čo najväčšej miere rešpektovať autenticitu (pôvodnosť) pamiatky vrátane rešpektovania pôvodného materiálu, z ktorého bola vytvorená. Len reštaurátorským prístupom možno dosiahnuť čo najvyššiu mieru autenticity pamiatky nielen čo do jej vzhľadu, prípadne funkčnosti, ale aj autenticitu jej materiálovej štruktúry. Z tohto dôvodu sa pri reštaurátoroch vyžaduje splnenie prísnych kvalifikačných predpokladov (vysokoškolské vzdelanie, odborná prax po vzdelaní a overenie spôsobilosti). Naproti tomu prístup obnovy, či už v podobe vykonania umelecko-remeselných prác alebo stavebných prác sa má zvoliť vtedy, ak je potrebné bez rešpektovania pôvodných materiálov a postupov znovu vytvoriť zaniknuté časti NKP, hoci aj podľa jednej fotografie alebo vytvoriť jej nové nepôvodné časti, ktoré nikdy nemala (napr. z dôvodu adaptácie účelu pamiatky na nový účel). Výsledkom obnovy je preto buď falzifikácia na pamiatke spravidla ľahko spoznateľná aj laikom (obzvlášť v prípadoch keď vykazuje prvky gýču, čo je veľmi častý výsledok obnovy) alebo vznik novotvarov na NKP, ktoré nikdy nemala a majú plniť nejaký nový účel. Z tohto dôvodu sa nevyžaduje, aby osoby vykonávajúce obnovu spĺňali vysoké kvalifikačné predpoklady (na umelecko-remeselné práce postačí výučný list zo strednej odbornej školy a uskutočňovanie stavebných prác je dokonca voľnou živnosťou, na ktorú postačí byť iba plnoletý a spôsobilý na právne úkony). Žiadny zákon však neumožňuje, aby výsledkom starostlivosti o NKP boli len falzifikáty, či nebodaj gýče. Nikdy sme ani nepočuli o tom, že by vo verejnosti bola na takýto prístup k starostlivosti o NKP spoločenská objednávka. Naopak, zákon o ochrane pamiatkového fondu ukladá povinnosť každému chrániť pamiatkové hodnoty (pôvodné autentické časti pamiatky), čo odráža doteraz nám jedinú známu spoločenskú objednávku verejnosti. Rozhodujúcim a zákonným kritériom pri voľbe medzi reštaurátorským prístupom a prístupom obnovy má byť výlučne kritérium stavu NKP a nie akékoľvek iné kritéria vrátane ceny. Žiaľ, v mnohých prípadoch krajské pamiatkové úrady pod dohľadom Pamiatkového úradu SR nerozhodovali a stále nerozhodujú podľa tohto kritéria a rozhodujú o obnove aj tých NKP, kde z dôvodu existencie ich autentických častí sa malo reštaurovať. V dôsledku vykonania nesprávne nariadenej obnovy došlo k nezvratnému odstráneniu pôvodných vrstiev a teda k definitívnemu zániku pamiatkových hodnôt mnohých NKP. Čo sa týka poukazovania na cenu, tak prax preukázala, že tvrdenia autorov textu sú nepravdivé. Umelecko-remeselné a stavebné obnovy NKP v slovenských podmienkach boli a stále sú vo väčšine prípadov drahšie ako je reštaurovanie. Postačí, ak si ktokoľvek v centrálnom registri zmlúv vyhľadá zmluvy na obnovu a zmluvy na reštaurovanie NKP od verejných vlastníkov, ktorí ich museli povinne zverejniť a obraz si vytvorí každý sám.
Autori textu ďalej poukazujú na zákon o Komore reštaurátorov, ktorý podľa ich názoru citujeme: „remeselníkov vylučuje z procesu starostlivosti o zbierkové predmety. Profesia bola absorbovaná reštaurátorstvom – členstvom komory. Európske štandardy pre tieto povolania sú dostupné (Komora reštaurátorov sa na nich sama odvoláva), bude potrebné to „iba” presnejšie vymedziť v našom ekosystéme odbornej starostlivosti. Preto sa nový systém akreditácie javí ako priechodná cesta. S ohľadom na znenie 200/1994 Z.z. si situácia si možno vyžiada širšiu transformáciu – zadefinovanie pozície konzervátora a jeho kompetencií.“.
Týmto vyjadreným myšlienkam autorov textu predovšetkým vôbec nerozumieme nielen pre ich myšlienkovú a logickú nesúrodosť. Nerozumieme prečo spomínajú zbierkové predmety, hoci žiadny zo zbierkových predmetov nie je a nemôže byť súčasne NKP. Spomínanie zbierkových predmetov teda vôbec nekorešponduje s názvom tejto časti, ktorá sa má týkať iba NKP a akreditácie umelecko-remeselných profesií pri obnove NKP. Zároveň žiadny odborník nemôže súhlasiť s tým, aby starostlivosť o zbierkové predmety v múzeách a galériách vykonávali remeselníci. S takouto praxou sme sa nestretli v žiadnom múzeu alebo galérii v zahraničí a ani sme o nej nikdy nepočuli. Žiadny odborník ani nemôže súhlasiť so zadefinovaním akejsi „pozície konzervátora“, ktorý by sa podľa autorov textu mal odčleniť od povolania reštaurátor zmenou zákona o Komore reštaurátorov a asi následne akreditovať Pamiatkovým úradom SR. V posledných rokoch niektoré osoby pôsobiace v prostredí obnov národných kultúrnych pamiatok šíria informácie, že v niektorých štátoch existuje povolanie označované ako „konzervátor“, pričom povolanie s označením „reštaurátor“ je v týchto štátoch označením pre remeselníka. Ide o neodborné a značne zavádzajúce informácie. Pravdou je iba to, že v niektorých štátoch sa naozaj označuje povolanie ako „konzervátor“ a v niektorých iných štátoch sa to isté povolanie označuje ako „reštaurátor“, čo je napríklad prípad aj SR. Avšak tieto pojmy označujú iba jedno a to isté povolanie, ktorým sa však neoznačuje remeselník. Pojmom „konzervátor“ alebo pojmom „reštaurátor“ sa označuje osoba, ktorá vykonáva (analyticko-diagnostický) výskum a dokumentáciu degradovaných častí predmetov kultúrneho dedičstva, navrhuje rozsah najšetrnejších konzervátorsko-reštaurátorských zásahov na zlepšenie ich stavu pri zachovaní ich autenticity, ktoré následne zrealizuje (t.j. zrealizuje sanačné konzervovanie a reštaurovanie) a zdokumentuje, pričom v rámci tohto druhu dokumentácie odporučí aj režim využívania predmetov kultúrneho dedičstva z hľadiska ich ochrany určením vhodných prevádzkových, klimatických a iných podmienok (t.j. preventívna konzervácia). Vo výkone tohto povolania v jeho realizačnej fáze sa prelínajú konzervátorské a reštaurátorské zásahy niekedy až do takej miery, že pri niektorých z nich nie je možné určiť hranicu, či išlo čisto o zásah konzervovania alebo čisto o zásah reštaurovania. Čisto reštaurátorské zásahy interpretačného charakteru však nemožno vykonať bez predchádzajúceho konzervátorského (stabilizačného) zásahu. To, že v niektorých štátoch sa toto povolanie označuje „konzervátor“ a v iných ako napríklad u nás „reštaurátor“ je spôsobené rozdielnym historickým vývojom v týchto štátoch. To, že medzi týmto povolaním (konzervátor alebo reštaurátor) je rozdiel od povolania remeselníka potvrdzujú aj vzdelávacie systémy u nás aj v zahraničí, v ktorých existujú samostatné vzdelávacie systémy na výkon konzervovania a reštaurovania a samostatné vzdelávacie systémy na výkon remeselnej činnosti. V SR nikdy neexistoval stredoškolský alebo vysokoškolský študijný program výlučne na konzervátorstvo. Existovali a existujú na stredoškolskej úrovni a vysokoškolskej úrovni iba študijné programy označené buď ako „konzervátorstvo a reštaurátorstvo“ alebo ako „reštaurovanie“, v rámci ktorého sa poskytuje vzdelávanie v celej šírke výkonu povolania (t.j. aj v oblasti konzervovania) na jednej strane a na strane druhej existujú stredoškolské odborné programy pre remeselné profesie. Na základe toho autormi textu kritizovaný §4 zákona o Komore reštaurátorov správne definuje, že reštaurovanie „zahŕňa najmä prieskum diela, jeho KONZERVÁCIU, interpretáciu estetickej hodnoty diela a dokumentáciu.“ Vzhľadom na tieto nespochybniteľné skutočnosti, návrh autorov textu vytvoriť povolanie „konzervátor“ odčlenením z povolania reštaurátor je absurdný a neodborný. Možno ho nadnesene prirovnať k návrhu, aby sa povolanie (profesionálneho) vodiča, resp. činnosť vodiča motorového vozidla rozdelila na štartovača motoru motorového vozidla a na vodiča motorového vozidla, hoci viesť motorové vozidlo nie je možné bez naštartovania jeho motoru a všade vo svete preto existuje iba systémy výcviku a následného overovania spôsobilosti na udelenie vodičského oprávnenia, ktoré zahŕňajú naštartovanie motoru aj výcvik vedenia naštartovaného motorového vozidla.