Najviac hlasov zo všetkých kandidátov kandidujúcich do orgánov komory získala aj v posledných voľbách na zasadnutí valného zhromaždenia dňa 14. júna 2021 doterajšia predsedníčka komory Mgr. art. Barbara Davidson ArtD., ktorú následne novozvolené predstavenstvo opätovne zvolilo do funkcie predsedníčky komory aj pre nové funkčné obdobie na roky 2021 až 2023. Zaujímalo nás, ako si vysvetľuje takúto mimoriadne vysokú dôveru členskej základne a aké má plány, vízie, či ambície vo funkcii predsedníčky komory v tomto novom funkčnom období.

 

Barbara odkedy pôsobíš v predstavenstve komory?

V predstavenstve som od roku 2004, čo je už poriadne dlhá doba. Desať rokov som však bola iba radovou členkou predstavenstva komory. Až v roku 2014 som sa prvý krát dostala do funkcie podpredsedníčky. Ide o funkciu, s ktorou sú spojené aj ďalšie povinnosti, než má radový člen predstavenstva. Podpredsedníčkou som sa stala aj v nasledujúcom funkčnom období pre roky 2016 až 2018. V oboch týchto funkčných obdobiach funkciu predsedu komory vykonával Juraj Puškár. Už vtedy som v oboch voľbách získala od členskej základne najviac hlasov zo všetkých vtedy zvolených členov do orgánov komory. Treba poznamenať, že zisk najviac hlasov zo všetkých zvolených členov orgánov komory automaticky neznamená, že vás ostatní kolegovia zvolení do predstavenstva zvolia aj za predsedu komory. Musím sa však priznať k tomu, že vtedy som pred oboma voľbami predsedu komory povedala ostatným kolegom v predstavenstve, že nechcem vykonávať túto funkciu. Funkcia predsedu komory predsa len znamená, že ste štatutárnym orgánom komory, ktorý má na pleciach najväčšiu zodpovednosť a najviac povinností spomedzi všetkých volených funkcií v komore. Predseda komory musí s kanceláriou komory denno-denne riešiť veci týkajúce sa chodu komory, robiť množstvo samostatných rozhodnutí vrátane nepopulárnych a riešiť aj veľmi nepríjemné problémy, ktoré prináša život. Často aj také, pri ktorých neexistuje riešenie, s ktorým bude spokojný úplne každý a pri ktorých nech zvolíte akékoľvek riešenie, tak sa vždy nájde niekto, kto vás bude zaň kritizovať. To všetko samozrejme musí predseda komory robiť popri svojich pracovných a súkromných povinnostiach, na úkor svojho voľného času a rodiny, a to bez nároku na odmenu, pretože aj funkcia predsedníčky komory je neplatenou funkciou v komore.

Až v roku 2018 som súhlasila s tým, aby ma kolegovia v predstavenstve zvolili za predsedníčku komory. Juraj Puškár bol vtedy kolegami z predstavenstva zvolený za podpredsedu, čím sme si vlastne vymenili pozície.

Súčasne si aj dlhoročnou delegátkou komory pre E.C.C.O. (pozn. Európska konfederácia konzervátorských – reštaurátorských organizácií). Čo sa od teba v  tejto funkcii očakáva?

Táto funkcia má dosť súvis s mojím celkovým pôsobením v predstavenstve komory. Ak sa pozrieme na dátum mojich začiatkov v predstavenstve, tak to bolo ešte v období pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Vtedajšie predstavenstvo komory zrejme pochopilo potrebu pripravovať si mladších nasledovníkov, a tak som sa na začiatku roka 2002 ocitla na zasadnutiach predstavenstva KR v pozícii akéhosi hosťa-pozorovateľa. Možno aj preto, lebo som mala skúsenosti so štúdiom v zahraničí, čo bolo vtedy ešte dosť výnimočné. Moc som vtedy tomu celému systému fungovania komory nerozumela, naviac v tom čase som mala malé dieťa, ale zároveň som sa chcela „hecnúť“, že to pochopím a bude mi to dávať zmysel. Príležitosť preukázať svoje schopnosti prišla veľmi rýchlo. Komora prejavila záujem o integráciu medzi európskych profesionálov. Nadviazali sme kontakt s rakúskou kolegyňou, vtedy viceprezidentkou E.C.C.O. Edith Touré. Jej zámerom bolo zistiť stav profesie konzervátor-reštaurátor v Slovenskej republike, ktorá sa mala stať novým členom Európskej únie. Informovala sa, ako funguje komora a následne skúmala možnosti podchytiť nás ako potenciálnu novú členskú organizáciu v E.C.C.O. V tom období okrem tlmočenia požiadaviek a postojov zástupcov E.C.C.O. kolegom v komore som už musela o téme mať aj vlastné vedomosti, aby som mohla samostatne komunikovať navonok. Nakoniec veľmi rýchlo padlo rozhodnutie, že komora sa bude uchádzať o členstvo v E.C.C.O. Na valnom zhromaždení komory v marci 2004 sme oficiálne schválili náš súhlas so stanovami a etickým kódexom E.C.C.O.  Do septembra 2004 bolo ešte potrebné vybaviť všetky podklady ku našej prihláške a ich preklady do angličtiny. V novembri sa mi narodil druhý syn a už na jar 2005 som ako kojaca matka letela na valné zhromaždenie E.C.C.O. do Bruselu s vtedajším predsedom komory Jožkom Doricom. Nakoniec to dopadlo tak, že sme sa stali prvou členskou konzervátorsko-reštaurátorskou organizáciou v E.C.C.O. zo všetkých štátov vtedajšej tzv. východnej Európy. Pamätám sa, ako mi Jožko vtedy povedal: „Barborka, pozri sa dobre na tých ľudí. To budú tvoji budúci kamaráti!“  Vtedy v Bruseli sme hneď aj pochopili, že komora nemôže byť len pasívnym členom E.C.C.O. Moju kandidatúru do výboru, alebo exekutívy E.C.C.O. okrem pani Touré podporila aj nemecká delegátka Cornelia Weyer. Odvtedy som vo výbore pracovala najprv ako zástupkyňa účtovníka a potom niekoľko rokov aj ako generálna tajomníčka. V súčasnosti som najdlhšie slúžiacou členkou výboru E.C.C.O. s tým, že stále pôsobím ako vedúca podvýboru pre nových členov E.C.C.O. Počas môjho mandátu sa novými členmi E.C.C.O stali organizácie z Maďarska, Bulharska, Slovinska, Malty, Chorvátska a organizácie z Českej republiky a Rumunska sa stali pridruženými členmi.

A čo sa odo mňa očakáva?

Pracovať vo výbore E.C.C.O. reálne znamená, že ste ako na húsenkovej dráhe. Určité obdobie sa nič nedeje a potom sa zrazu ocitnete v intenzívnej komunikácii a v intenzívnych rokovaniach, ktoré niekedy prebiehajú takmer permanentne. Reagovať treba v reálnom čase, neustále vám na rôznych kanáloch prichádzajú správy a vy konzultujete s kolegami aktuálne výzvy a problémy profesie konzervátor-reštaurátor v Európe. Vo výbore interagujete za E.C.C.O., využívajúc poznanie z vlastnej domovskej organizácie, v mojom prípade našej komory, avšak priorita je presadzovať princípy E.C.C.O. Na druhej strane E.C.C.O. vždy reaguje aj na potreby členských organizácií a pôsobí ako autorita, na ktorú sa v prípade potreby môžu členské organizácie odvolávať.

 

Minulý rok v máji si bola ministerkou kultúry vymenovaná za členku Pamiatkovej rady na najbližšie tri roky. Ide o tvoju premiérovú účasť v tomto poradnom orgáne Ministerstva kultúry SR. Aké máš dojmy z prvých zasadnutí Pamiatkovej rady?

V prvom rade považujem za potrebné uviesť, že Pamiatková rada je stály odborný poradný a iniciatívny orgán Ministerstva kultúry pre zásadné otázky týkajúce sa ochrany národných kultúrnych pamiatok. Napriek tomu, že jeho úlohou je riešiť zásadné otázky týkajúce sa národných kultúrnych pamiatok, tak v predchádzajúcich obdobiachh nemala komora v Pamiatkovej rade absolútne žiadne zastúpenie. Akoby reštaurátori denno-denne reštaurujúci národné kultúrne pamiatky nemali čo povedať k problémom, ktoré v tejto oblasti existujú. Zastúpenie v Pamiatkovej rade dokonca nemala a ani v súčasnosti nemá Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, ktorá ako jediná vysoká škola v Slovenskej republike poskytuje vysokoškolské reštaurátorské vzdelanie.

V marci minulého roka nečakane a na naše milé prekvapenie došla komore žiadosť od Ministerstva kultúry, aby komora nominovala troch svojich členov do Pamiatkovej rady. Predstavenstvo rozhodlo, že nominuje mňa, Peťa Gomboša a Sylviu Birkušovú. Sylviu predstavenstvo zámerne nominovalo z dôvodu, že pôsobí aj ako pedagogička na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V Pamiatkovej rade by v podstate reprezentovala aj Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, ktorá takúto žiadosť od ministerstva na rozdiel od komory ani tentoraz nedostala. Žiaľ, ministerstvo vymenovalo iba mňa. Nepomohlo ani to, že komora ihneď po zverejnení nového zloženia Pamiatkovej rady podala ministerstvu námietky proti jej novému zloženiu.

A aké sú dojmy z prvých zasadnutí Pamiatkovej rady? Úprimne poviem, že sú rozpačité. Absolútnu väčšinu v Pamiatkovej rade tvoria členovia, ktorí tieto funkcie zastávajú už niekoľko funkčných období za sebou. Okrem toho žiadny z týchto stabilných členov nie je reštaurátorom a teda oblasti reštaurovania sa na profesionálnej úrovni nikdy nevenoval. V prevažnej miere ide o architektov. Ak teda do prostredia „dlhoročne zohratej partie nereštaurátorov“ príde úplný nováčik ako som ja a ešte k tomu reštaurátor, tak moja pozícia je logicky veľmi ťažká.

Treba si uvedomiť, že ide o kolektívny orgán, ktorý rozhoduje väčšinou hlasov, pričom pohľady architekta a reštaurátora sa v určitých otázkach týkajúcich sa starostlivosti o pamiatky diametrálne odlišujú. Takže niekoľko krát to medzi mnou a ostatnými „zaiskrilo“ napríklad pri téme obnovy pamiatok umelecko-remeselnými prácami verzus reštaurovanie pamiatok, kedy som aj bola v rámci hlasovania o uzneseniach viackrát prehlasovaná ostatnými členmi.

 

Poďme späť ku komore. Ako si vysvetľuješ, že ti členská základňa znova vyjadrila mimoriadne vysokú dôveru?

V prvom rade sa chcem poďakovať všetkým členom, ktorí mi vo voľbách odovzdali hlas a sľubujem im, ako aj členom, ktorí ma nevolili alebo sa nezúčastnili volieb, že sa budem snažiť zo všetkých síl nesklamať ich aj v tomto novom funkčnom období. Naozaj si veľmi vážim takúto vysokú dôveru, ktorá mi bola vyslovená aj v posledných voľbách.

Byť členom predstavenstva a osobitne byť predsedom komory vás v niektorých situáciách môže automaticky dostať do pozície riešiteľa takého problému, na ktorý v členskej základni existujú rôzne a častokrát úplne protichodné názory. V týchto prípadoch si vypočujem všetky názory a snažím sa nájsť kompromisné riešenie medzi týmito názorovými prúdmi. Uprednostňujem vecnú diskusiu a vecné riešenia problémov pred tým, ako sa automaticky postavím na jednu, či druhú stranu len preto, že s niektorým členom som kamarátka a s iným členom, ktorý zastáva opačný názor, kamarátka nie som. Ak by takto predseda komory a predstavenstvo postupovalo, tak by to eskalovalo iba do zbytočných a nezmyselných konfliktov v členskej základni. Samozrejme v niektorých prípadoch sa môže niekomu zdať, že som sa ja osobne alebo predstavenstvo postavilo na jednu stranu a tej druhej strane sa otočilo chrbtom, avšak nie je tomu tak. Vždy, keď ja osobne alebo celé predstavenstvo zaujmeme v niečom nekompromisný postoj, o ktorom vieme, že časť členov s ním zásadne nesúhlasí, tak ide o prípady, kedy nás nejaká skutočnosť núti takto nekompromisne konať. Typickým príkladom je oblasť legislatívy. Častokrát musíme urobiť rozhodnutia, ktoré sa nepáčia časti členskej základne a musíme ich urobiť iba preto, že nám to prikazuje nejaký zákon, spravidla pod hrozbou sankcie. Avšak aj v týchto prípadoch nechcem, aby predstavenstvo len autoritatívne rozhodovalo bez akéhokoľvek vysvetlenia a vždy sa snažím dotknutým členom vysvetľovať prečo sme tak museli konať a prečo sme nemohli konať, ako si želali.  Zrejme tento môj prístup veľká časť členskej základne oceňuje.

Okrem toho moje vízie sú v členskej základni dlhodobo známe a asi aj tie zohrávajú v tomto smere úlohu. Dlhodobo presadzujem víziu o spravodlivom, oprávnenom a adekvátnom postavení reštaurátorov na poli kompetencií v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva nielen u nás v Slovenskej republike, ale aj na úrovni Európskej únie, či už z pozície predsedníčky komory alebo z pozície delegátky E.C.C.O.

 

Aké máš plány ako predsedníčka komory a aké by malo mať plány predstavenstvo počas tohto nového funkčného obdobia?

Novozvolené predstavenstvo pre krátkosť času ešte nemalo po voľbách riadne zasadnutie, ale niečo som už naznačila prítomným členom na valnom zhromaždení pri mojej prezentácii správy o činnosti predchádzajúceho predstavenstva. Za seba môžem povedať, že stojí pred nami množstvo výziev, ktoré bude musieť riešiť nové predstavenstvo.

V oblasti legislatívy je potrebné, aby v prvom rade došlo k novelizácii zákona č. 200/1994 Z.z., ktorý sa týka našej komory a výkonu našej profesie. Keďže ide o zákon z roku 1994, tak niektoré jeho ustanovenia sú v súčasnom stave spoločnosti prekonané a je potrebná ich zmena. Osobitne je potrebné zmeniť spôsob vykonávania povolania prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným alebo zaviesť možnosť pre člena pozastaviť si výkon povolania. Vzhľadom k tomu, že ide o zákon, ktorý schvaľujú poslanci parlamentu, tak naplnenie tohto cieľa nie je úplne v rukách predstavenstva.  Ďalej bude potrebné revidovať vnútorné predpisy komory, v ktorých tiež niektoré časti nie celkom zodpovedajú už dnešnej dobe. Úlohou predstavenstva bude pripraviť legislatívne návrhy týchto zmien vnútorných predpisov na najbližšie zasadnutie valného zhromaždenia komory.

Veľmi významnou výzvou je pre mňa oblasť zvyšovania povedomia odbornej aj laickej spoločnosti o význame a postavení reštaurátora v oblasti kultúrneho dedičstva, ale aj o výsledkoch činnosti našich členov. Viaceré fantastické a pozoruhodné reštaurátorské realizácie  našich členov dlhodobo nie sú spoločnosti odprezentované náležitým spôsobom. Tu vidím značné rezervy. Predchádzajúce predstavenstvo zabezpečilo vytvorenie nového vzhľadu webovej stránky komory, ktorý umožňuje aj prezentovať výsledky našich členov. V dnešnej dobe však iba webová stránka nestačí a bude potrebné využívať aj súčasné moderné spôsoby prezentácie. Okrem profilu komory na sociálnej sieti „facebook“, ktorý mám na starosti ja, bude potrebné uvažovať aj nad využitím ďalších sociálnych sietí. Z klasických spôsobov bude potrebné významne pridať v oblasti organizovania podujatí, ako je napríklad organizovanie reštaurátorských seminárov. Nové predstavenstvo má napríklad na stole ponuku od maďarskej šéfky vedeckého výboru pre nástenné maľby ICOMOSu na zorganizovanie spoločného semináru v oblasti Gemera a Spiša. Potrebné bude aj pravidelne organizovať súťaže o udelenie cien za najlepšie reštaurátorské realizácie. Predchádzajúce predstavenstvo schválilo nový štatút ceny Prof. Karla Veselého a úlohou nového predstavenstva bude nastaviť procesy tak, aby sa súťaž organizovala v pravidelných intervaloch, profesionálne a v modernom príťažlivom „šate“, ktorý bude zodpovedať dnešnej dobe.

Okrem týchto výziev bude potrebné zlepšiť komunikáciu komory smerom do vnútra voči členom,  ale aj  navonok, a to najmä voči štátnym orgánom pôsobiacim v oblasti kultúrneho dedičstva. Nie je tajomstvom, že vzťahy medzi komorou a Ministerstvom kultúry, najmä jeho podriadeným Pamiatkovým úradom sú dlhodobo chladné.

Napokon uvidíme, čo ešte prinesie pandémia COVID-19 a do akej miery zasiahne nás reštaurátorov.

Ďakujeme predsedníčke komory za rozhovor.

Kancelária Komory reštaurátorov